Život Prešova
online
online
Pred 100 rokmi vznikla Československá obec legionárska
22.05.2021 Celý región
Praha/Bratislava
22. mája (TASR) - Československá obec legionárska (ČsOL) združuje
veteránov zahraničného a domáceho odboja. Jej zásadný význam sa ukázal
pri vzniku Československa. Nie náhodou prvý československý prezident
Tomáš Garrigue Masaryk pri svojom návrate do vlasti koncom roku 1918
povedal: "Bez Sokola by nebolo légií, bez légií by nebolo Československa."
V sobotu 22. mája uplynie od vzniku Československej obce legionárskej 100 rokov.
Prvé snahy vytvoriť v Československu organizáciu, ktorá by združovala legionárov (na konci prvej svetovej vojny sa ich vrátilo do vlasti viac ako 85.000) sa objavili na začiatku roku 1920, avšak spočiatku bez jednotnej koncepcie a presne stanového plánu a programu. Zjednocujúce úsilie vyústilo 22. mája 1921 na ustanovujúcom zjazde v Prahe, na ktorom došlo k zlúčeniu menších legionárskych organizácií do Československej obce legionárskej.
"Jednou z úloh Československej obce legionárskej bolo i je tiež udržiavanie historického odkazu a tradícií légií, medzi ktoré nepochybne patrí aj Milan Rastislav Štefánik, keďže bol ministrom vojny Československa a pobočníkom veliteľa československých légií, generála Janina. Asi najvýznamnejšie sa zapísal do dejín légií svojimi zásluhami na ich vzniku a svojimi aktivitami na Sibíri na prelome rokov 1918/1919. Z tohto dôvodu sa ČsOL podieľala na budovaní jeho odkazu a hlási sa k nemu až dodnes," povedal pre TASR Michal Kšiňan z Historického ústavu (HÚ) SAV.
ČsOL sa venovala aj sociálnej činnosti. Presadzovala zákony, ktoré mali zaistiť podporu vdovám a sirotám po padlých legionároch a starala sa o tých, ktorí mali zdravotné problémy.
Tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny fašisti Československú obec legionársku rozpustili. Jej popredných predstaviteľov internovali, legionári boli medzi prvými popravení, umučení alebo poslaní do koncentračných táborov. Mnoho členov ČsOL sa zapojilo do protifašistického odboja doma aj v zahraničí.
Vzápätí po skončení druhej svetovej vojny došlo k obnoveniu ČsOL, ale keď sa vo februári 1948 dostali k moci komunisti, snažili sa o vymazanie legionárov z pamäti národa. Mnoho legionárov komunisti popravili alebo umučili. Ešte viac ich uväznili a museli nútene pracovať v uránových baniach. Bez súhlasu členskej základne boli legionári koncom augusta 1948 začlenení do jednotného Zväzu ľudových protifašistických bojovníkov, ktorý sa v novembri 1951 premenoval na Zväz protifašistických bojovníkov (SPB).
Najmä západní letci a vojaci druhého západného zahraničného odboja sa pred väznením, mučením, nútenými prácami a popravami zachránili odchodom do zahraničia. V roku 1948 založili Československú obec legionársku v zahraničí s ústredím v Londýne, ktorá pôsobila napríklad aj vo Francúzsku, v Spojených štátoch, v Kanade i v Austrálii.
Najstaršia odbojová organizácia v Československu ČsOL bola obnovená dva roky po Nežnej revolúcii v novembri 1989 - konkrétne 8. októbra 1991. V súčasnosti má okolo štyri tisíc členov.
Napriek obrovskej úlohe a zásluhám generála Štefánika pri formovaní československých légií v zahraničí má Československá obec legionárska hlbšie tradície skôr v Českej republike ako na Slovensku. "Legionárske tradície boli a sú pochopiteľnejšie hlbšie zakorenené v českých krajinách ako na Slovensku, keďže Slovákov bolo v légiách okolo sedem percent - najviac ich bolo v légiách vo Francúzsku, približne 15 percent. M. R. Štefánik to síce vyvažoval, ale iba trochu. Navyše najmä ruskí legionári boli poväčšine prívrženci socialistov, teda politického prúdu, ktorý na Slovensku nebol príliš populárny," uviedol pre TASR historik Michal Kšiňan.
V sobotu 22. mája uplynie od vzniku Československej obce legionárskej 100 rokov.
Prvé snahy vytvoriť v Československu organizáciu, ktorá by združovala legionárov (na konci prvej svetovej vojny sa ich vrátilo do vlasti viac ako 85.000) sa objavili na začiatku roku 1920, avšak spočiatku bez jednotnej koncepcie a presne stanového plánu a programu. Zjednocujúce úsilie vyústilo 22. mája 1921 na ustanovujúcom zjazde v Prahe, na ktorom došlo k zlúčeniu menších legionárskych organizácií do Československej obce legionárskej.
"Jednou z úloh Československej obce legionárskej bolo i je tiež udržiavanie historického odkazu a tradícií légií, medzi ktoré nepochybne patrí aj Milan Rastislav Štefánik, keďže bol ministrom vojny Československa a pobočníkom veliteľa československých légií, generála Janina. Asi najvýznamnejšie sa zapísal do dejín légií svojimi zásluhami na ich vzniku a svojimi aktivitami na Sibíri na prelome rokov 1918/1919. Z tohto dôvodu sa ČsOL podieľala na budovaní jeho odkazu a hlási sa k nemu až dodnes," povedal pre TASR Michal Kšiňan z Historického ústavu (HÚ) SAV.
ČsOL sa venovala aj sociálnej činnosti. Presadzovala zákony, ktoré mali zaistiť podporu vdovám a sirotám po padlých legionároch a starala sa o tých, ktorí mali zdravotné problémy.
Tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny fašisti Československú obec legionársku rozpustili. Jej popredných predstaviteľov internovali, legionári boli medzi prvými popravení, umučení alebo poslaní do koncentračných táborov. Mnoho členov ČsOL sa zapojilo do protifašistického odboja doma aj v zahraničí.
Vzápätí po skončení druhej svetovej vojny došlo k obnoveniu ČsOL, ale keď sa vo februári 1948 dostali k moci komunisti, snažili sa o vymazanie legionárov z pamäti národa. Mnoho legionárov komunisti popravili alebo umučili. Ešte viac ich uväznili a museli nútene pracovať v uránových baniach. Bez súhlasu členskej základne boli legionári koncom augusta 1948 začlenení do jednotného Zväzu ľudových protifašistických bojovníkov, ktorý sa v novembri 1951 premenoval na Zväz protifašistických bojovníkov (SPB).
Najmä západní letci a vojaci druhého západného zahraničného odboja sa pred väznením, mučením, nútenými prácami a popravami zachránili odchodom do zahraničia. V roku 1948 založili Československú obec legionársku v zahraničí s ústredím v Londýne, ktorá pôsobila napríklad aj vo Francúzsku, v Spojených štátoch, v Kanade i v Austrálii.
Najstaršia odbojová organizácia v Československu ČsOL bola obnovená dva roky po Nežnej revolúcii v novembri 1989 - konkrétne 8. októbra 1991. V súčasnosti má okolo štyri tisíc členov.
Napriek obrovskej úlohe a zásluhám generála Štefánika pri formovaní československých légií v zahraničí má Československá obec legionárska hlbšie tradície skôr v Českej republike ako na Slovensku. "Legionárske tradície boli a sú pochopiteľnejšie hlbšie zakorenené v českých krajinách ako na Slovensku, keďže Slovákov bolo v légiách okolo sedem percent - najviac ich bolo v légiách vo Francúzsku, približne 15 percent. M. R. Štefánik to síce vyvažoval, ale iba trochu. Navyše najmä ruskí legionári boli poväčšine prívrženci socialistov, teda politického prúdu, ktorý na Slovensku nebol príliš populárny," uviedol pre TASR historik Michal Kšiňan.
www.ZIVOTPO.sk
