V sobotu 22. mája uplynie od vzniku Československej obce legionárskej 100 rokov.
Prvé snahy vytvoriť v Československu organizáciu, ktorá by združovala
legionárov (na konci prvej svetovej vojny sa ich vrátilo do vlasti viac
ako 85.000) sa objavili na začiatku roku 1920, avšak spočiatku bez
jednotnej koncepcie a presne stanového plánu a programu. Zjednocujúce
úsilie vyústilo 22. mája 1921 na ustanovujúcom zjazde v Prahe, na ktorom
došlo k zlúčeniu menších legionárskych organizácií do Československej
obce legionárskej.
"Jednou z úloh Československej obce legionárskej bolo i je tiež
udržiavanie historického odkazu a tradícií légií, medzi ktoré nepochybne
patrí aj Milan Rastislav Štefánik, keďže bol ministrom vojny
Československa a pobočníkom veliteľa československých légií, generála
Janina. Asi najvýznamnejšie sa zapísal do dejín légií svojimi zásluhami
na ich vzniku a svojimi aktivitami na Sibíri na prelome rokov 1918/1919.
Z tohto dôvodu sa ČsOL podieľala na budovaní jeho odkazu a hlási sa k
nemu až dodnes," povedal pre TASR Michal Kšiňan z Historického ústavu (HÚ) SAV.
ČsOL sa venovala aj sociálnej činnosti. Presadzovala zákony, ktoré mali
zaistiť podporu vdovám a sirotám po padlých legionároch a starala sa o
tých, ktorí mali zdravotné problémy.
Tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny fašisti Československú obec
legionársku rozpustili. Jej popredných predstaviteľov internovali,
legionári boli medzi prvými popravení, umučení alebo poslaní do
koncentračných táborov. Mnoho členov ČsOL sa zapojilo do
protifašistického odboja doma aj v zahraničí.
Vzápätí po skončení druhej svetovej vojny došlo k obnoveniu ČsOL, ale
keď sa vo februári 1948 dostali k moci komunisti, snažili sa o vymazanie
legionárov z pamäti národa. Mnoho legionárov komunisti popravili alebo
umučili. Ešte viac ich uväznili a museli nútene pracovať v uránových
baniach. Bez súhlasu členskej základne boli legionári koncom augusta
1948 začlenení do jednotného Zväzu ľudových protifašistických
bojovníkov, ktorý sa v novembri 1951 premenoval na Zväz
protifašistických bojovníkov (SPB).
Najmä západní letci a vojaci druhého západného zahraničného odboja sa
pred väznením, mučením, nútenými prácami a popravami zachránili odchodom
do zahraničia. V roku 1948 založili Československú obec legionársku v
zahraničí s ústredím v Londýne, ktorá pôsobila napríklad aj vo
Francúzsku, v Spojených štátoch, v Kanade i v Austrálii.
Najstaršia odbojová organizácia v Československu ČsOL bola obnovená dva
roky po Nežnej revolúcii v novembri 1989 - konkrétne 8. októbra 1991. V
súčasnosti má okolo štyri tisíc členov.
Napriek obrovskej úlohe a zásluhám generála Štefánika pri formovaní
československých légií v zahraničí má Československá obec legionárska
hlbšie tradície skôr v Českej republike ako na Slovensku. "Legionárske
tradície boli a sú pochopiteľnejšie hlbšie zakorenené v českých
krajinách ako na Slovensku, keďže Slovákov bolo v légiách okolo sedem
percent - najviac ich bolo v légiách vo Francúzsku, približne 15
percent. M. R. Štefánik to síce vyvažoval, ale iba trochu. Navyše najmä
ruskí legionári boli poväčšine prívrženci socialistov, teda politického
prúdu, ktorý na Slovensku nebol príliš populárny," uviedol pre TASR historik Michal Kšiňan.